Russia by Pavol Tóth
Rusko… čo sa vám vybaví keď si predstavíte túto veľkú krajinu? Hm… keď som tam išiel ja tak som si vybavil vodku, matriošky a ruské ženy. Možno ešte chudoba a mafia. A čo myslíte že som tam našiel?
Rusko je naozaj krásna krajina, veď sa to tam aj prezentuje, všade po Rusku sú bilboardy a tabule na lampách kde sa píše Россия страна вазможностей, ty z vás ktorý vedia po rusky už vedia čo to znamená. Musím uznať že keď som tam prišiel a videl som ten nápis som sa iba pousmial. Znamená to totiž krajina plná možností. Pripadalo mi to ako propaganda. Na prvý pohlad sa mi rusko moc nepáčilo. ALE. Prežil som tam moje najkrajšie leto. Rusko teraz milujem a plne s tým nápisom súhlasím. Naozaj je plné možností. Čo som tam zažil? Toho by bolo na knihu a nie na jednu stránku. Napíšem vám o tom čo ma prekvapilo
Moje prvé prekvapenie ma čakalo hned po pristáni v St. Peterburgu. Keďže som odlietal vcelku narychlo a vedel som len že ma bude na letisku čakat nejake dievča s ktorým som si nestihol ani napisat mal som obavy či tam vobec niekto bude. Naštastie bol. Čakala ma tam Katya, moja ruská teraz už kamarátka ktorá bola mojou ruskou mamou. Priletel som v noci, lenže bolo svetlo, najprv som nechápal ale potom mi vysvetlila že to sú slávne Petrohradské biele noci. Zotmelo sa len na 2 hodinky čo bolo to super na nočné prechádzky mestom. Priviezla ma ku nej domov, predstavoval som si všeličo ale izbu s 50 palcovou plazmou a velkou HI-FI sústavou som nečakal. Neskor mi Katya vysvetlila že to má oco ked si chce pozerat nake DVDcka ked som u nej býval bola iba moja. Petrohrad bol krásny, naozaj krásne historické mesto ktoré stojí zato pozreť. Je to najeuropskejšie Ruské mesto a od Prahy sa vobec neodlišovalo. Práve to ma šokovalo, čakal som niečo iné, Budovy podobné, ludia prívetivý ako na slovensku a vyzerali uplne európsky. Nečakal som to.
Môj druhý šok súvisel s alkoholom. Dva dni po mojom príchode sa bol Deň Ruska. To bolo prvý krát kedy som videl opitých rusov a ulici. Inač v bežný den je to problém lebo ich hned berú milicionieri. Je tam zákazané pit na verejnosti, ked pijú pivo tak ho majú v takých papierových sáčkoch ako vidíte v amerických filmoch. Ja som chcel okoštovať vodku hned po mojom príchode ale nenarazil som na nikoho kto by ju pil. Všetci mladý pijú whiskey, tequilu, pivo alebo víno. Ale na niekoho kto pije vodku je problém naraziť. Keďže som nechcel pit sám tak som si povedal že šak ešte mám nato času, veď som ešte len prišiel. Prvý krát som ju okoštoval ked som býval už v kempe a rozprával som sa spolu s mojím indickým kolegom so susedou ktorá žila vedla nás. Spomenul som že som ešte nemal tú česť a Rusku som ešte neokoštoval ruskú vodku. Tak povedala že máme ku nej prísť za minútku. Prišli sme. Na stole sme mali každý po štamprle vodky a ktomu chlebík s kaviárom. Chutila, šak to bola aj tá ruská najlepšia, Rosskij Standart.
Tretí šok je sposobený chápaním vzdialeností. Keďže je rusko obrovské tak prenich je kúsok trošku iný ako v ostatnej europe. Ked som šiel na konferenciu organizovanú Ruskou vládou ktorá sa volala SELIGER povedali nám že je to kúsok od Petrohradu. Bol som pripravený. Bolo mi povedané že budem bývať skoro priamo v Petrohrade a išel som s kempu domesta 2.5 hod. hovorím si že to bude tak 5-6 hod podľa ruského merítka. Hmm… mýlil som sa. 14 hodin bol pekný kúsok. Ale zato tam bolo úžasne, bol to prvý medzinárodný term tejto konferenice. Bolo tam viac ako 3000 ludí s devedesiatich osmych krajín. Stretol som tam mnoho ludí s celého sveta a mám odtial mnoho ruských kamarátov s celého ruska.
A ozaj v kempe bolo fajn. Deti boli priatelské, furt sa somnou chceli rozprávať, ukazovali mi okolie kempu, učili ma hry ktoré som nepoznal. Mám naozaj noho krásnych spomienok. Lenže otom by sa dala kniha napísat:)
Boli to najlepšie prázdniny v mojom živote. Tolko fajn ludí s celého sveta som ešte za tak krátku dobu nestretol. I ❤Russia.
